Keď prišlo toto riešenie ako jediné východisko situácie, nevedela som sa s tým zmieriť.
Po 4 rokoch zase doma. S maminou, ocom a bratmi. Zase žiť podľa pravidiel, ktoré si nediktujem ja sama.
Najskôr mi bolo ľúto opustiť všetkých tu, vo veľkom meste. Bála som sa, že už zrazu nebudem v centre diania. Ale čo je to centrum diania? To, že mám možnosť baviť s priateľmi v nejakom podniku, že mám možnosť obšťastniť fastfood svojim obnosom z peňaženky?
Viem, že naozajstní priatelia sa vedeli ozvať aj keď som bola tisíc kilometrov ďaleko.
Bolo mi ľúto, že môjho malého brata som ani nevidela rásť. Dokonca si pamätám na to, ako som chodila domov po mesiaci a on nevedel k akým cudzím tetám ma má zaradiť. Teraz s ním budem každý deň, každý deň s mojimi naj. Aspoň na pol roka.
To je centrum diania
